Založiť webovú stránku alebo eShop
 

                     ***** masozravky.wbl.sk ****

 
 

                                                       DROSERA                   

                                                                                                               (Rosička)

 
 

Počtom druhov patria medzi najrozšírenejšie rody mäsožravých rastlín. Sú rôznych veľkostí od priemeru iba niekoľko pár milimetrov až po niekoľko desiatok centimetrov. Majú rôzne tvary a sfarbenia. Na orosené lepkavé listy chytajú komáre, mušky, motýle a chrobáky. Privábený hmyz sa po zosadnutí prilepí a nastáva pomalý proces trávenia. Vzhľadom na pestovateľské nároky môžeme rozdeliť rosičky do viacerých skupín: svetlomilné /tropické/, tieňomilné /pralesové/,druhy s južnej afriky, hľúznaté, trpasličie a podobne. Väčšina druhov patrí pri dodržaní základných podmienok k nenáročným. V našich podmienkach sa najčastejšie pestuje rosička kapská.

 
 
 
                                                       
 
 

Vhodný substrát je vláknitá rašelina s kremičitým pieskom. Rastlina vyžaduje maximálny dostatok slnka, preto je vhodná východná alebo západná strana. Môžeme ju umiestniť na parapetu okna ale darí sa jej aj vonku na mieste, kde nefúka silný vietor. Vhodná teplota je od 15 do 35 °C. Zalievame priebežne odspodu len mäkkou vodou tak, aby v miske nikdy nevyschla. Ale treba dať pozor pretože každý druh má rád tú svoju optimálnu teplotu na pestovanie a aj substrát do akého sa sadí. Preto si podmienky pre ten svoj druh radšej presne vyhľadajte.

 

Rosičky rozmnožujeme vegetatívne alebo semenami. Vegetatívne to robíme delením, koreňovými a listovými odrezkami. Semená sa zasa vysievajú na jar na povrch substrátu. Väčšina druhov vyklíči do šiestich týždňov. Rastliny z hustého výsevu môžeme preriediť. Do leta utvoria listové ružice a začiatkom jesene vykvitnú. Väčšina druhov tvorí semená po samovoľnom opeľovaní, iba rastlinu Drosera binnata treba umelo opeľovať.

 
 
                                                       
  

Rozdelenie druhov podľa základných charakteristík, spoločných znakov a nárokov na podmienky v prostredí:

 

(1)/ Nezaťahujúce svetlomilné rosičky /
Rosničky ktoré zaraďujeme do tejto skupiny, rastú v tropických a subtropických oblastiach s celoročne stabilnú a priaznivú klímu. Tieto oblasti sa vyznačujú vyššími priemernými teplotami a väčšou vlhkosťou vzduchu a substrátu.  V niektorých oblastiach však môže byť suchšie a rastliny tam prežívajú pomocou semien, alebo sa prejaví útlm v tvorení listov alebo celkovom roste rastliny.
Stanovisko: Nezaťahujúce svetlomilné rosičky rastú od nížin až do vyšších polôh horských oblastí ( D.villosa, D. roraimae). Pre niektoré oblasti je charakteristické výrazné kolísanie medzi dennými a nočnými teplotami. Najčastejšie rastú na trvalo vlhkých rašeliniskách a mokrých machových skalách a samozrejme na miestach z dostatkom svetla, keďže neradi majú tieň. Africké druhy rastú v oblastiach kde je suché leto a vlhká zima, v trvalých prameniskách a brehoch potokov kde je kyselá a pieskovo štrkovitá pôda. Denné teploty dosahujú až 40°C a nočné klesajú až k 0°C. Niekedy môže aj slabo mrznúť.
Výskyt: Rosičky z tejto skupiny rastú v tropických a subtropických oblastiach Afriky, Strednej a Južnej Ameriky, Ázie a Austrálie.
Druhy: Keďže v tejto skupine je veľa druhov, uvediem len popis najčastejšie pestovaných druhov. Tzv. stále rastúce druhy ( D. hamiltonni, D. cuneifolia, D. spatulata, ..) si vytvárajú prízemné listové ružice, menej obvyklé sú dlhé priame listy (D. indica). Listy mávajú rôzny tvar od tenkých kopijovitých až po lyžicové a bývajú husto pokryté tentakulami. Koreňový systém je tvorený len s niekoľkých málo vetvených korienkov. Celková velkosť rosičiek radených do tejto skupiny je od 2cm ( D. brevifolia, D. pusilla ) do 70cm ( D. regia ), pričom väčšina dosahuje 4 až 10 cm priemer.
Pestovanie: Pri splnení základných pestovateľských podmienok nie je pestovanie tohto druhu vôbec ťažké.
Nádoby: Postačia plastové kvetináče s priemerom 10 až 20cm.
Substrát: Hrubá vláknitá alebo vrchovistá rašelina s kremičitým pieskom alebo štrkom v pomere 2 : 1
Svetlo: Maximálne možné osvetlenie, hlavne v zimnom období.
Teplota: V letných dňoch krátkodobé vyššie teploty neškodia. Optimálna teplota je v lete 20 až 25°C a v zime 10 až 18°C.
Vlhkosť: Rastlinám vyhovuje stredná a vyššia vlhkosť vzduchu. Podmienkou pre dobré pestovanie je pravidelné vetranie. Niektorým druhom stačí len pestovanie na okennom parapete ( D. capensis, D. dielsiana, D. aliciae, a pod. ).
Zálievka: Optimálne je zalievanie dažďovou vodou alebo destilovanou vodou. Občas je dobré nechať substrát pár dní bez zálievky, ale nemal by úplne preschnúť. V zimnom období je nutné zálievku obmedziť.
Dormancia: Na zimu sa nezaťahujú.
Rozmnožovanie: Množiť sa dajú niekoľkými spôsobmi a to aj vegetatívne aj generatívne. Najčastejším spôsobom však je množenie semenami ktoré sa tvoria v samoopelivých kvetoch v hojnom počte. Semená bývajú väčšinou veľmi drobné a práškovité a sadia sa na povrch substrátu. Niektoré druhy ( D. capillaris, D. roraimae, ..) sa množia vegetatívne, pričom sa staré listy dotýkajú pôdy a vyklíčia nové rastliny. Tento spôsob sa využíva aj pri množení listovými odrezkami. Pri druhoch zo silnejšími koreňmi je možné ich zrezanie na asi 2 až 3cm  kúsky ktoré sa zatlačia do mokrej rašeliny.
Presádzanie: Odporúča sa každoročne, pri väčších nádobách tak raz za 2 až 3 roky.

Problémy a škodcovia: Problém môže byť zaistenie optimálneho osvetlenia hlavne v zimnom období, alebo napadnutie plesnami v zle vetraných miestnostiach. V takomto prípade je nutný postrek.

 

 

(2)/ Rosičky z Južnej Afriky prežívajúce suchú periódu /

Niektoré druhy rastú celoročne a niektoré obmedzujú rast postupným vysychaním substrátu v obodobí leta. V období sucha rastlina nad zemou uschne a prežíva len dužinatý koreň rastliny. Ako náhle suchá prejdú a začne pršať rastliny začnú rásť. Túto suchú periódu je potrebné pre dokonalé pestovanie dodržiavať aj u rastlín pestovaných doma. Najčastejšie obdobie suchej periódy je od marca do septembra, no u nás sú a j rastliny zaťahujúce aj v období od septembra do jari. Substrát je potrebné v suchej perióde nechať vyschnúť a inokedy udržiavať mierne vlhký.

U týchto druhov je nutné dbať na optimálnu vlhkosť substrátu.

Substrát: Hrubá vláknitá alebo vrchovistá rašelina s kremičitým pieskom v pomere 2 : 1

Svetlo: Maximálne možné osvetlenie počas celého roka.

Teplota:  20-25 °C a v prípade nezaťahujúcich druhov ( D. anglica, D. binata, D. filiformis, D. rotundifolia, ...) v zime je potrebné zníženie teploty do 10°C

 

 

(3)/ Rosičky s prezimovacími pukmi /

Je to menšia skupina rosičiek, ktoré v období nepriaznivej vegetácie prežívajú tak že silne obmedzujú rast až zastavujú alebo vytvárajú prezimovací pupeň tzv. hibernakulum. Prezimovací pupeň tiež umožňuje prežiť obdobie sucha.

Stanovisko: Väčšinou rastú na vlhkých stanovištiach s minimálnou konkurenciou iných rastlín. Znášajú mrazy a často sú behom zimy pod vrstvou snehu.

Výskyt: Mierne v severnej časti Európy, Ázie a Ameriky, v horských oblastiach Austrálie, Tasmánie a Nového Zélandu.

Druhy: Do tejto malej skupiny patria všetky druhy rastúce aj u nás - rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), rosička anglická ( D. anglica), rosička prostredná(D.intermedia) a hybrid D.x Obovata.

Pestovanie: Pri splnení základných pestovateľských podmienok nie je pestovanie tohto druhu vôbec ťažké okrem D. linearis a D. stenopetala. Väčšina druhov je pestovateľná celoročne vonku.

Substrát: Najčastejšie hrubá vláknitá alebo vrchovistá rašelina s kremičitým pieskom alebo štrkom v pomere 2 : 1

Svetlo: Maximálne možné osvetlenie, hlavne v  období rastu rastlín.
Teplota:V letných dňoch vyššie teploty u väčšiny druhov neškodia ale výnimkou sú D. linearis, D. arcturi, D. stenopetala ktoré vysoké teploty neznášajú a D. stenopetala nemá rada tiež teploty pod bod mrazu. Optimálna teplota  tohto druhu je od 15 do 28°C.

Vlhkosť: Rastlinám vyhovuje stredná a vyššia vlhkosť vzduchu. Dobré vetranie je pre úspešné pestovanie podmienkou.
Zálievka:Optimálne je zalievanie dažďovou vodou alebo destilovanou vodou. V zimnom období je nutné zálievku výrazne obmedziť v prípade D. binata a D. filiformis.

Dormancia: S výnimkou D. stenopetala, ktorá spomaľuje až zastavuje rast, ostatné druhy na zimu zaťahujú a tvoria  hybernakulum.

Rozmnožovanie: Najčastejší spôsob množenia je semenami. Vegetatívne sa niektoré druhy množia s pupeňov na starých listoch (napr. D. filiformis), doliehajúcich na pôdu alebo tiež množením listovými odrezkami. U druhov zo silnejšími koreňmi je možné množenie odrezkami na asi 2-3cm.(napr, D. binata-tento druh sa veľmi dobre množí vytváraním nových rastlín na koreňoch)

Presádzanie: Odporúča sa každoročne, pri väčších nádobách tak raz za 2 až 3 roky.

Problémy a škodcovia: Niektoré druhy sú hlavne v zime náchylné na napadnutie plesňami a problémom môžu byť aj smutnice.

 

 

 (4)/ Trpazličie rosičky /

Rosičky označované týmto názvom sú zaujímavou skupinou sveta mäsožravých rastlín. Väčšina druhov má ružicu len 2cm v priemere a tie najväčšie nemajú ani cez 5cm. Tento druh prežíva obdobia sucha vytvorením množstva  drobných listov v ružici, ktoré chránia potom vrchol pred silným slnkom. Po tomto obdobý pri príchode prvých dažďov začínajú v strede ružíc vytvárať tzv. gemmy. Sú to zárodky nových rastlín, s ktorých sa v priaznivých podmienkach vyvinú nové rastliny.

Výskyt: Väčšina druhov rastie v juhozápadnej časti západnej Austrálie.

Druhy: Dnes je známych viac ako 30 druhov trpazličích rosičiek. (napr. D. pedicellaris, D. callistos, D. manii, D. sargentii, ...)

Pestovanie: Pri splnení základných pestovateľských podmienok nie je pestovanie väčšiny rastlín tohoto druhu ťažké. 

Substrát: Najčastejšie hrubá vláknitá alebo vrchovistá rašelina s kremičitým pieskom alebo štrkom v pomere 1 : 1-2. Bežné druhy sa dajú pestovať  v čistej rašeline a povrch substrátu celý zasypať 1-3cm vrstvou kremičitého piesku.

Svetlo: Maximálne možné osvetlenie počas celého roka. Počas zimy je vhodné prisvietiť umelým osvetlením. Tie náročnejšie druhy prežívajú zimné obdobie len ťažko.

Teplota: Optimálne letné teploty sú okolo 25 °C a zimné v rozsahu 15-20 °C.

Vlhkosť: Trpazličie rosičky niesú náročné na  vllhkosť. Postačuje im 40 - 80 % vlhkosť vzduchu.

Zálievka: Zalievame dažďovou alebo destilovanou vodou. Všetky rosičky sú vlhkomilné, preto trvalé vyschnutie substrátu neprežijú.

Dormancia: V našich podmienkach upadajú rastliny do stavu dormancie v lete a s príchodom chladnejšieho jesenného počasia

vytvárajú gemmy. Dĺžka a príchod dormancie je u jednotlivých druhov rôzna a často nevyspytatelná.

Rozmnožovanie: Jeden zo spôsobov je klasický množenie semenamy. Vysieva sa na bežný substrát pri teplote 15-25 °C.

Tiež sa dá množiť pomocou gemmov. Gemmy sa vysievajú ihneď po ich dozretí na povrch substrátu. Treba zabezpečiť maximálne oslnenie.

Presádzanie: Trpazličie rosičky sa presádzajú len ak je to fakt nutné a to najlepšie po tvorení gemmov na prelome zimy a jari.

keď rastliny obnovujú svoj rast. Rastliny treba presádzať veľmi opatrne a najlepšie s celým koreňovým balom.

Problémy a škodcovia: Časté je napadnutie rastlín a gemmov plesňami hlavne v zime v málo vetraných miestnostiach.

 

 

 (5)/ Hľúznaté rosičky a ich príbuzné druhy /

Austrálsky kontinent je bohatý na rôzne druhy rosičiek a tie osídľujú rôzne miesta kde pôda v letných mesiacoch vysychá alebo býva miestom častých letných požiarov. Aj v takýchto podmienkach sa rosičky naučili prežiť. A to pomocou podzemného zásobovacieho orgánu - hľuzy. Bývajú guľatého alebo oválneho tvaru a rôznej veľkosti. ( od 2mm do 3-5cm)

Stanovisko: Hľúznaté rosičky osídľujú najčastejšie vysýchavé pôdy ale niektoré rastú aj v mokrejších častiach a vysychajú len na krátku časť roka.

Výskyt: Centrum výskytu je juhozápadná a juhovýchodná Austrália. Najrozšírenejšia je D peltata ktorá rastie od Nepálu cez juhovýchodnú Áziu, Japonsko, východnú a južnú Austráliu až po Tasmániu a Nový Zéland.

Druhy: Radia sa podľa identifikácie do 4 skupín. Druhy rastúce vzpriamene (D. gigantea, D. peltata, ...), druhy popínavé ( D. macrantha, D. pallida, ...) druhy vytvárajúce prízemné ružice ( D. erythrorhiza, D. lowriei, ...) a druhy charakteristické drobnými vejárovitými listami  ( D. fimbriata, D. stolonifera, ...)

Pestovanie: Zvhľadom k rôznym ekologickým nárokom hľuznatých rosičiek okrem D. peltata a D. auriculata nie je pestovanie
 jednoduchá záležitosť.

Substrát: Najčastejšie hrubá vláknitá alebo vrchovistá rašelina s kremičitým pieskom alebo štrkom v pomere 1 : 1-2.

Svetlo: Maximálne možné osvetlenie počas celej vegetačnej periódy.

Teplota:  Teploty nie sú nejako extra ohraničené ale znesú teploty až do 30 °C a počas dornmancie oveľa nižšie - až okolo 5 °C.

Vlhkosť: Rastlinám vyhovuje prostredie s vyššou vlhkosťou.

Zálievka: Zalievame dažďovou alebo destilovanou vodou. Počas rastu rastlín môžu kvetináče stáť vo vode. No akonáhle rastliny vednú a schnú, nechávame postupne preschnúť aj substrát. (napr. D. erythrorhiza, D. zonaria, ...) Substrát je vhodné znova vlhčiť až keď spozorujeme prebúdzanie rastliny. Pri druhoch ktoré majú radi viac vlhka nechávame substrát mierne vlhký. (napr. D. gigantea, D. myriantha, D. neesii, D. peltata, D. auruculata, ...)

Dormancia: Rastliny bezpodmienečne potrebujú obdobie kľudu ktorého dĺžka býva od 3 do 6 mesiacov. V našich podmienkach väčšinou rastú od konca leta alebo v jesennom obdobý, a obdobie kľudu nastáva na jar.

Rozmnožovanie: Hľuznaté rosičky podobne ako ostatné tvoria semená. Vysieva sa na bežný substrát najlepšie na jeseň.

Presádzanie: Najlepšie je presádzať v obdobý hľuzy. Samozrejme len ak je to nútné a substrát ma divnú farbu a zapácha.

Problémy a škodcovia: Problémom býva zabezpečenie dostatku svetla v obdobý rastu. Semenáče môžu napádať a požierať korene smutnice.

 

 

 (6)/ Pralesové - tieňomilné rosičky zo Severovýchodnej Austrálie /

Tieto rosičky patria medzi veľmi vzácne a v prírode ohrozené rosičky, ktoré rastú len na niekoľkých miestach  v dažďových pralesoch severovýchodnej Austrálie. Do tejto skupiny sa radia len 3 rastliny a to D. adelae D. prolifera a D. schizandra.

Stanovisko: Tieto druhy osídlujú hlavne tienisté vlhké brehy potokov a zátok a taktiež tienisté namokralá skaly.

Výskyt: Rastú vo vlhkom a teplom prostredí tropického dažďového pralesa v severnom Queenslande (severovýchodná Austrália)

Druhy: Len tieto tri - D. adelae D. prolifera a D. schizandra.

Pestovanie: Pri dodržaní niekoľkých zásad je pestovanie nenáročné a vhodné aj v bytových podmienkach.

Substrát: Najčastejšie hrubá vláknitá alebo vrchovistá rašelina s kremičitým pieskom alebo štrkom v pomere 2 : 1.

Svetlo: Požiadavky na svetlo sú u tohoto druhu nízke a ani v zimných mesiacoch netreba prisvetlovať.

Teplota:  Najlepšia je stála teplota bez väčších výkyvov. optimálna celoročne 18-30 °C.

Vlhkosť: Rastlinám vyhovuje prostredie s čo najväčšou možnou vlhkosťou vzduchu.

Zálievka: Zalievame dažďovou alebo destilovanou vodou a kvetináče môžu počas celého roka stáť vo vode.

Dormancia: Rastliny v zimnom obdobý neutlmujú rast a vo vhodných podmienkach rastú celoročne.

Rozmnožovanie: D. adelae a D. prolifera kvitnú dosť často ale D. schizandra len zriedkavo. Napriek tomu sa množenie semenami používa málo. Tieto rosičky sa množia hlavne vegetatívne a to koreňovými odrezkami alebo listovými ktoré sa ukladajú na povrch rašeliny. Ďalej majú aj schopnosť vytvárať mladé rastliny zo starých listov doliehajúcich na substrát.

Presádzanie: Vhodné pri znehodnotenom substráte. ( zlá farba a zapácha )

Problémy a škodcovia: Problém môže byť zaistenie optimálnych podmienok po celí rok a taktiež plieseň.

 

 

(7)/ Rosičky zo sekcie Lasiocephala / okruh D. petiolaris /

Tieto rosičky sú od ostatných odlišné tým že majú štíhle dlhé listy končiace miniatúrnou okrúhlou čepelou, na  ktorej sú vonkajšie tentakule sú dlhšie a vnútorné kratšie.

Stanovisko: Rastú na území severnej Austrálie kde prežívajú suchú zimu a vlhké leto. Minimálne teploty sa pohybujú okolo 17 °C a maximálne 45 °C. Vlhká perióda rastu pretrváva od decembra do marca až apríla a je to obdobie častých dažďov a ranných hmiel. Obdobie sucha pretrváva od mája do novembra a v tomto obdobý väčšina rastlín redukuje rast a vytvára dormantnú hľuzu. 

Výskyt: Rastú hlavne v severných oblastiach Austrálie a druh D. petiolaris nájdeme aj v Novej Guinei.

Druhy: Do súčastnej doby je známych 13 základných druhov ( napr. D. lanata, D. ordensis, D. falconeri, D. petiolaris, D. fulva, D. caduca, D. paradoxa, D. broomensis, ...)

Pestovanie: Aj pri dodržaní hlavných podmienok je pestovanie tohoto druhu rosičiek náročné.

Substrát: Najčastejšie hrubá vláknitá alebo vrchovistá rašelina s kremičitým pieskom alebo štrkom v pomere 1 : 1.

Svetlo: Rosičky tohoto druhu vyžadujú maximálne osvetlenie počas celého roka. pre ich pestovanie sú vhodné čo najsvetlejšie miesta s maximálnym slnečným osvetlením. Samozrejme počas zimných mesiacov je potrebné prisvecovať umelým osvetlením.

Teplota: V letnom obdobý bežne prežijú aj 35 °C a v zimnom znesú pokles i na 10 - 12 °C.

Vlhkosť: Ideálna je vzdušná vlhkosť  50 - 70 %.

Zálievka: Zalievame dažďovou alebo destilovanou vodou. Samozrejme polievame podľa rastu rastlín. Počas rastu viac, pri obdobý sucha menej.

Dormancia: V načich podmienkach upadajú rastliny dostavu dormancie dosť nepravidelne. Väčšinou je to v mesiacoch jún - august. Rastliny zastavujú svoj rast a dĺžka dormancie je rôzna. Niekedy i nezaťahujú vobec.

Rozmnožovanie: Rozmnožujeme semenami ktoré sa vysievajú na rašelinu s pieskom 3:1 a zabezpečíme vyššiu teplotu (25-35°C)

Presádzanie: Len ak je to potrebné a to s celým koreňovým balom. Hlavne pozor na korene.

Problémy a škodcovia: Problém môžu robiť v zime pliesne.

 
 
__________________________________________________
- foto mojej zbierky 2010

          

                Drosera aliciae

                                     
                                                                                       
                    

            Drosera capensis

 
 
                    
            Drosera aliciae
            
                                                                       
                    

            Drosera prolifera                                                                   Drosera adelae

 
        
                    

            Drosera capillaris                                                                    Drosera slackii

 
 
                   

           Drosera dielsiana                                                                    Drosera capensis - Red form

 
 
                   

           Drosera spathulata                                                                Drosera capensis - broad leaf

 
    ____________________________________________________________________________________
- foto mojej zbierky 2011
 
                  

           Drosera burkeana                                                                 Drosera hamiltoni

 
 
                    

           Drosera capensis alba                                                          Drosera binata

 
TOPlist